Napriek tomu, že v roku 1848 bol pevnostný systém ešte vo výstavbe, bol považovaný za jeden z najbezpečnejších bodov vo vojne za nezávislosť.

V máji 1849 Lajos Kossuth vymenoval generála Györgya Klapku za veliteľa pevnosti a strážneho vojska. 3. augusta uskutočnil Klapka úspešnú prelom, v dôsledku čoho sa mu podarilo naverbovať a zvýšiť počet obrancov hradu na vyše 20 000, naskladnil muníciu a potraviny.

Po zložení zbraní odmietol Klapka pevnosť vydať, a tak rakúske vedenie vstúpilo do rokovaní, keďže nechcelo prísť o Komárom, ktorého výstavba už rakúsku pokladnicu stála nemalé peniaze.

1849. 27. septembra 1849 došlo k dohode, ktorá okrem iného zabezpečila obrancom pevnosti beztrestnosť a voľný ústup.
Potom Klapka žil v zahraničí a domov sa vrátil až po vyrovnaní.

Zomrel v Budapešti v roku 1892, pochovaný je na cintoríne Kerepesi.